Arnošt u logopéda, vratká máma v hajzlu
Boli sme u logopéda na vstupnej prehliadke a ja som s nepokojom pozorovala (počúvala), ako Arnošt veľmi kostrbato a stroho popisuje logopédovi obrázok. Občas dokonca chybuje v predložkách. Premýšľala som, ako je to s jeho prežívaním sveta, keď ho ešte nedokáže pomenovať. Či môže prežívať niečo, pre čo nemá slová. A ako sa dá s niečím pre čo nie sú slová vysporiadať. S Arnoštom je problém to, že on vyzerá, že nikde nič, potom zo seba vylúpne niečo naozaj veľké - a zase sa vráti k zdaniu, že on nikde nič. Mali dnes v škôlke dielničky. Prišla som včas a bola som nanajvýš druhá. Arnošt ma prekvapene vítal. Bolo vidieť, že je skryte rád. Možno to nebolo také skryté, keďže to bolo vidieť, že? Hovoril mi, že si myslel, že som pre neho prišla, aby sme šli domov. Opakovane som ho uisťovala, že nie, že som prišla cielene preto, aby sme spolu mohli tvoriť. Že som sa na to tešila. Ako dôkaz som pred sebou ukazovala na tri výdumky. Tvorili sme spolu, robila som asistenta, podržvajce, podavača a fan...