05. 12. 2020

 už je ôsmeho a pritom sme mali také pekné dni. 

v sobotu boli deti doma a Jakub sa k nim mal a bol rozhodnutý, že s nimi strávi svôj čas, v duševnom nastavení, kedy nič iné neplánoval a bol ochotný poddať sa tomu, čo práve budú deti chcieť (alebo potrebovať). Nemám rada to moderné slovo "užiť si niečo", ale mám pocit, že si to spolu naozaj užili. S Kájom postavili z dupla nákladný žeriav nad koľajnice. Roztomilý bol ale Arnošt. Možno v dozvukoch Harryho Pottera, prišiel s paličkou od xylofónu za Jakubom do kuchyne, pil u stolu kávu, urobil ňou točivý pohyb nad hlavou, ťufol ho do stehna a vraví: "ať je z Tebe žába!". Odtiahol paličku a s očakávaním na Jakuba pozeral. Ten zostal zarazený, bolo na ňom vidieť, že spracováva podnet a uvažuje. Arnošt znovu zamával paličkou nad hlavou, silnejšie ťufol a hlasnejšie zvolal "ať je z Tebe ŽÁBA, Povídám!". Jakub schoval päste pod pazuchy a vraví "Kikirikikkíííí". 

Arnošt až hodil hlavu dozadu, ako sa začal smiať. Ešte dlho som ich počula pohybovať sa po byte, Arnošta volať rôzne zvieratá a Jakuba vydávať rôzne (ale iné, než požadované) zvuky. 

Tiež som im chcela upiecť do škôlky "extra" cukroví, tvl, lebo čertovské rojenie. 

Mali mať do škôlky čertovské kostýmy. Bolo na nástenke, ktorá je tak za rohom, že ju aj tak nikto nečíta. Tie sme nemali, aj keď som matka na plný úväzok. Tak reku cukroví budú mať z celej škôlky najlepšie, nech sa deje čo sa deje. Potrebovala som naň roztĺcť bonbóny, tak tĺkli bonbóny. Zničili mi prkýnko a to cukroví je odporné, do škôlky rozhodne nepoužiteľné, ale našťastie som si termín odovzdania projektu pamätala zle a máme až do 17. decembra. Na revidované pokusy. 

nočná bojovka

čerti